Ñamandu Ru Ete :
" Néi, E re óta1, che ra'y i, Carai Ru Etèpy E ré,2
a'e pa jé o ñonö ete va'erä o yvy ruparä i ".
Carai Ru Ete [al mensajero] :
" Chee na ñonöi ete va'erä i are i va'erä-eÿ.
Chee, yvy A ró pochýne. "
A'éva re :
" A'e no ñonöreèguái3 o yvy ruparä i, E ré chupe."
Ñamandu Ru Ete :
" Néi, a'éramo, Te re ó Jacaira Ru Etèpy E ré :
a'e pa jé o yvy ruparä no ñonöi ete va'erä. "
Jacaira Ru Ete :
" Chee A ñonö pota ma che yvy ruparä i.
Che yvy o a'yvö4 ma ñande ra'y apyre pyrevé5 i cue :
a'éramo jepe A ró atachina va'erä;
tataendy tatachina A mbojaity i pota
mba'e te i òïny va'erä tape rupa reco achy6 re"
" Chee, petÿ, tatachina cängá A rójèrá i va'erä,
ñande ra'ýrype jècuperä.7
Chee, ca'aguý pa'ü A rójèpòverá
mbegue catu va'erä a'e javicué8 i".
Yvy Pyau jarýirä tatu ai o mbòjèrá.
Yvy pyau já o eja va'ecué, evo'i guachu.
Ñande Ru Pá Pá Mirï yvy cova'e o ñonö.
O yvy rupa o guèrójeguâcá vyapu.
O yvy jeguâcá vyapu o mbo jo yvy are i,
jachuca vyapu.
Yvy cova'e o guèrójeguâcá vyapupá'eÿre,
o mbo achy i chy9 ,
o amba re ma o enöi jevy.
O yvy rupa o guèrójeguâcá vyapupá'eÿre,
o yvy rupa òi pòpichýpá'eÿre10
òó jevy Ñande Ru o amba re.
Ñande Ru Tenonde yvy o ñe mbo ai ma; òicó ma yvy pyau.
"Néi, che ra'y, Te re ó yvýpy, ndee che ra'y Pá Pá Mirï.
Ndee ne arandùgui Rèi cuaáne jeguâcáva porärä i.
Jeguâcáva Rèi cuaámavy, Re raáta11 che ñe'é E ró japo yvýpy.
A'e va'égui ae Rèi cuaa va'erä yvýpy Re japo va'erä", e'i Ñande Ru Tenonde.
O yvy i tui i màramo, a'e va'e o ñonö i ma i nöngýmavy,
òi cuaa i araca'e guembiaporä, marä ramï pa jeguâcáva porä,
yvy pó amboae i py òi cuaaucá va'erä i mbòjècuaá.
O guejýmavy yvy py, òi cuaa ypy i ri va'e, tatarä i.
" Tatarä i gui rangë che rembiaporä i Ài cuaa pota", e'i.
" A'éva re, che rembìjòcuái, che ra'y cururu i, A ñe mo manö pota,
che ree o pu'ä va'ecué o japoanguä12 embìcuaá".13
" A'écuéry ae o guèrecó tata yvýpy;
tecoachypý14 guarä i o pyta va'erä a'e va'égui,
ñande ra'y i yvy py o pyta va'erä pe òi cuaaanguä".
" Chee A ñe mo manö i pota,
che ree o pu'ä va'ecuéry ratàguivy ae òicóanguä ñande ra'ýpy. Néi, che ra'y cururu E arö15 i ke; A ñëmbojaitýmavy A mbo aviju va'erä;
a'e va'e ke, che ra'y i, E mocö i ñö".
O ñenö i mavy òúpy, òi cuaa ma Ñande Ru gua'y o manoá.
A'éva re, Uruvuräpe :
" Néi, Te re ó, che ra'y; che ra'y A echâ vai ai; a'éva re Te re ó che ra'y eepy16 jevy".
Òúma uruvurä o echâ tetecué, o jòú17 i kyra vai rei.
O jatapy a'épy, o echyanguä guapichacuéry reve.
O jape'àva18, o jatapy i àry, o echyanguä guapichacuéry reve.
O jape'àva, o jatapy i àry, a rirë ma o ñe mbojaity Pá Pá Mirï.
A'évy ma, gua'y cururùpy o porandu. "Na mocöi", e'i.
Peteïngué i jevy o ñenö òúpy o ñe mo manö;
eche o pu'ä va'ecuéry ño mbo aty jevy ma, o jape'àva, o jatapy jevy,
o ñe mbojaity jevy Ñande Ru.
O porandu jevy gua'ýpe, cururu i pe.
" Ängy ty A mocö i ñö raco ... ki ramï "
" Néi, a'éramo, che ra'y, Ña mbojaity ke chévy che ra'ýpe;
a'évy, che ra'y, E mbo jevy i ". O mbo jevy i mavy :
" Te re ó E rú yvyra Ja ejaanguä tata", e'i.
O guèrú ma aju'y-joa19 racä i.
" Néi, ängy, àpy E mbo jevy i; Re mbòjevyanguä, E rú che ru'y u'ycha20 reve", e'i.
O mbo jevy i mavy, o ñeongatu aju'y-joa re o eja.
I joyvy i rä, o guèrú ychypo yvyguý, a'e va'e re o mbo jevy avei.
A'éva re, mocöingué i re, o ñeongatu ma tata yvy py Jeguâcáva Porä pe, yvy pócué i py o pytaanguä.
A'égui, òó jevy uruvurä i Ñande Ru Tenonde àpy.
Òi cuaa ma vy Ñande Ru tetecué o echyagué :
" Ta pe ó peë, mba'e guachu mbòavai'eÿ àramo Pe ico", e'i.
O jae'o uruvu; ndo echâi va'erä ae re ma teco aguyje, o jae'o.
a'éramo jepe A ró atachina va'erä;
tataendy tatachina A mbojaity i pota
mba'e te i òïny va'erä tape rupa reco achy6 re"
" Chee, petÿ, tatachina cängá A rójèrá i va'erä,
ñande ra'ýrype jècuperä.7
Chee, ca'aguý pa'ü A rójèpòverá
mbegue catu va'erä a'e javicué8 i".
Yvy Pyau jarýirä tatu ai o mbòjèrá.
Yvy pyau já o eja va'ecué, evo'i guachu.
Ñande Ru Pá Pá Mirï yvy cova'e o ñonö.
O yvy rupa o guèrójeguâcá vyapu.
O yvy jeguâcá vyapu o mbo jo yvy are i,
jachuca vyapu.
Yvy cova'e o guèrójeguâcá vyapupá'eÿre,
o mbo achy i chy9 ,
o amba re ma o enöi jevy.
O yvy rupa o guèrójeguâcá vyapupá'eÿre,
o yvy rupa òi pòpichýpá'eÿre10
òó jevy Ñande Ru o amba re.
Ñande Ru Tenonde yvy o ñe mbo ai ma; òicó ma yvy pyau.
"Néi, che ra'y, Te re ó yvýpy, ndee che ra'y Pá Pá Mirï.
Ndee ne arandùgui Rèi cuaáne jeguâcáva porärä i.
Jeguâcáva Rèi cuaámavy, Re raáta11 che ñe'é E ró japo yvýpy.
A'e va'égui ae Rèi cuaa va'erä yvýpy Re japo va'erä", e'i Ñande Ru Tenonde.
O yvy i tui i màramo, a'e va'e o ñonö i ma i nöngýmavy,
òi cuaa i araca'e guembiaporä, marä ramï pa jeguâcáva porä,
yvy pó amboae i py òi cuaaucá va'erä i mbòjècuaá.
O guejýmavy yvy py, òi cuaa ypy i ri va'e, tatarä i.
" Tatarä i gui rangë che rembiaporä i Ài cuaa pota", e'i.
" A'éva re, che rembìjòcuái, che ra'y cururu i, A ñe mo manö pota,
che ree o pu'ä va'ecué o japoanguä12 embìcuaá".13
" A'écuéry ae o guèrecó tata yvýpy;
tecoachypý14 guarä i o pyta va'erä a'e va'égui,
ñande ra'y i yvy py o pyta va'erä pe òi cuaaanguä".
" Chee A ñe mo manö i pota,
che ree o pu'ä va'ecuéry ratàguivy ae òicóanguä ñande ra'ýpy. Néi, che ra'y cururu E arö15 i ke; A ñëmbojaitýmavy A mbo aviju va'erä;
a'e va'e ke, che ra'y i, E mocö i ñö".
O ñenö i mavy òúpy, òi cuaa ma Ñande Ru gua'y o manoá.
A'éva re, Uruvuräpe :
" Néi, Te re ó, che ra'y; che ra'y A echâ vai ai; a'éva re Te re ó che ra'y eepy16 jevy".
Òúma uruvurä o echâ tetecué, o jòú17 i kyra vai rei.
O jatapy a'épy, o echyanguä guapichacuéry reve.
O jape'àva18, o jatapy i àry, o echyanguä guapichacuéry reve.
O jape'àva, o jatapy i àry, a rirë ma o ñe mbojaity Pá Pá Mirï.
A'évy ma, gua'y cururùpy o porandu. "Na mocöi", e'i.
Peteïngué i jevy o ñenö òúpy o ñe mo manö;
eche o pu'ä va'ecuéry ño mbo aty jevy ma, o jape'àva, o jatapy jevy,
o ñe mbojaity jevy Ñande Ru.
O porandu jevy gua'ýpe, cururu i pe.
" Ängy ty A mocö i ñö raco ... ki ramï "
" Néi, a'éramo, che ra'y, Ña mbojaity ke chévy che ra'ýpe;
a'évy, che ra'y, E mbo jevy i ". O mbo jevy i mavy :
" Te re ó E rú yvyra Ja ejaanguä tata", e'i.
O guèrú ma aju'y-joa19 racä i.
" Néi, ängy, àpy E mbo jevy i; Re mbòjevyanguä, E rú che ru'y u'ycha20 reve", e'i.
O mbo jevy i mavy, o ñeongatu aju'y-joa re o eja.
I joyvy i rä, o guèrú ychypo yvyguý, a'e va'e re o mbo jevy avei.
A'éva re, mocöingué i re, o ñeongatu ma tata yvy py Jeguâcáva Porä pe, yvy pócué i py o pytaanguä.
A'égui, òó jevy uruvurä i Ñande Ru Tenonde àpy.
Òi cuaa ma vy Ñande Ru tetecué o echyagué :
" Ta pe ó peë, mba'e guachu mbòavai'eÿ àramo Pe ico", e'i.
O jae'o uruvu; ndo echâi va'erä ae re ma teco aguyje, o jae'o.
___________________
* pyau : pyahu en el Tesoro.
1-(E re ) óta : segunda persona singular del verbo irregular hó : ir; conjugado en una de las formas para futurizar : En el Tesoro ver hó.
2-( E) ré : segunda persona singular presente del verbo irregular é : decir. En el Tesoro ver é.
3- ñonöreèguái : Composición negatoria : ñonö; ree : rehe; guái : forma negativa de guára, guá, con el expletivo de negación i. Las tres palabras son particulares y así cada cual tiene su entrada propia en el Tesoro.
4- a'yvö : ha'uvö en el Tesoro.
5- apyre pyrevé : iteración de la palabra particular apy. r. que en este contexto sería la punta o los últimos, los mas nuevos.
6- achy : preclinación del nominativo tasy en el Tesoro.
7- jècuperä : je; cupe; rä. Las tres palabras particulares con entrada propia en el Tesoro.
8- javicué : javi : podría traducirse por iguales muchos, totalidad-semejanza (Tupä Kuchuvi Veve)
9- chy : sy en el Tesoro.
10- pòpichýpá'eÿre : una composición con 5 palabras particulares : po; pishy en el Tesoro ; pá; la negación eÿ; re como ablativo, en el Tesoro ver rehe. Las 5 palabras particulares tienen su entrada propia en el Tesoro.
11- raáta : raháta. Ver en el Tesoro : raha; y ta como partícula futurizadora de las conjugaciones.
12- japoanguä : japo; anguä : versión mbya del verbal futurizado haguä. Ver en el Tesoro el verbal há.
13- embìcuaá : embi : preclinación del nominativo tembi en el Tesoro; cuaa : saber. : Lo que sabe él o ellos.
14- tecoachypý : teco; achy: tasy; pý : adverbio pasivo. Todos tienen entrada propia en el Tesoro.
15- arö : ha'arö en el Tesoro
16- eepy : Devolver el decir, resucitar. (Tupä Kuchuvi Veve)
17- jòú : jo: hú. Ambos en el Tesoro.
18- jape'a : jepe'a en el Tesoro.
19- aju'y-joa : laurel. (Tupä Kuchuvi Veve)
20- u'ycha : caña de la flecha (Tupä Kuchuvi Veve)
5- apyre pyrevé : iteración de la palabra particular apy. r. que en este contexto sería la punta o los últimos, los mas nuevos.
6- achy : preclinación del nominativo tasy en el Tesoro.
7- jècuperä : je; cupe; rä. Las tres palabras particulares con entrada propia en el Tesoro.
8- javicué : javi : podría traducirse por iguales muchos, totalidad-semejanza (Tupä Kuchuvi Veve)
9- chy : sy en el Tesoro.
10- pòpichýpá'eÿre : una composición con 5 palabras particulares : po; pishy en el Tesoro ; pá; la negación eÿ; re como ablativo, en el Tesoro ver rehe. Las 5 palabras particulares tienen su entrada propia en el Tesoro.
11- raáta : raháta. Ver en el Tesoro : raha; y ta como partícula futurizadora de las conjugaciones.
12- japoanguä : japo; anguä : versión mbya del verbal futurizado haguä. Ver en el Tesoro el verbal há.
13- embìcuaá : embi : preclinación del nominativo tembi en el Tesoro; cuaa : saber. : Lo que sabe él o ellos.
14- tecoachypý : teco; achy: tasy; pý : adverbio pasivo. Todos tienen entrada propia en el Tesoro.
15- arö : ha'arö en el Tesoro
16- eepy : Devolver el decir, resucitar. (Tupä Kuchuvi Veve)
17- jòú : jo: hú. Ambos en el Tesoro.
18- jape'a : jepe'a en el Tesoro.
19- aju'y-joa : laurel. (Tupä Kuchuvi Veve)
20- u'ycha : caña de la flecha (Tupä Kuchuvi Veve)
No hay comentarios:
Publicar un comentario